Pred 80 rokmi sa začala bitka o Monte Cassino, trvala štyri mesiace

Monte Cassino/Bratislava 17. januára (TASR) – Išlo o jednu z najdlhšie trvajúcich bitiek počas 2. svetovej vojny, ktorá otvorila Spojencom cestu na Rím. Prezývajú ju Verdun druhej svetovej vojny či Pyrrhovo víťazstvo Spojencov. Bojovali v nej jednotky nacistického nemeckého Wermachtu a SS spoločne proti spojeneckým jednotkám, ktoré tvorili vojaci zo Spojeného kráľovstva, USA, Kanady, Poľska, Indie, Nového Zélandu, Francúzska a ďalších štátov.

V stredu 17. januára uplynie 80 rokov od začiatku bitky, ktorá trvala štyri mesiace.

Bitka o Monte Cassino začala 17. januára 1944 a trvala až do 18. mája toho istého roku. Vyžiadala si viac ako 150.000 mŕtvych a zranených na oboch stranách. Monte Cassino sa ako katolícky kláštor nachádzal vysoko na skalnatom kopci nad mestom Cassino, vzdialeným približne 130 kilometrov od Ríma. Založil ho v roku 529 Benedikt z Nursie.

Začiatku bitky predchádzal pád režimu diktátora Benita Mussoliniho v Taliansku a obsadenie Neapolu Spojencami. Patová situácia na Gustavovej línii v januári 1944 priniesla rozhodnutie Spojencov zaútočiť na katolícky kláštor nad mestom Cassino.

Spojenecké vojská po postupe do Talianska narazili na Gustavovu líniu - sériu nemeckých opevnení v strednom Taliansku, ktorú budovali aj slovenskí vojaci – príslušníci slovenskej Technickej brigády v Taliansku, a to aj v priestore Monte Cassina.

"Ich práca pri budovaní nemeckých obranných postavení však ´nevynikala´ nemeckou precíznosťou. Opak bol pravdou. Prácu sabotovali, a to aj napriek tomu, že do každej roty pridelili ako dozor dvoch nemeckých poddôstojníkov," povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

V priestore Gustavovej línie sa nachádzal aj benediktínsky kláštor Monte Cassino. Spojenci predpokladali, že by mohol byť ideálnym úkrytom pre nemeckých vojakov. Pritom nemecké vojská sa ukryli na svahoch kopca pod kláštorom. V nasledujúcich bojoch sa vyznamenali predovšetkým nemeckí výsadkári. Tí odrazili prvý útok americkej 34. pešej divízie. Aj druhý útok, vedený novozélandskými, indickými a britskými divíziami skončil rovnako neúspechom Spojencov.

Pôvodne kláštor chceli obe strany ušetriť od zničenia. Nemecký maršal Kesselring si bol vedomý historického významu kláštora a z tohto dôvodu zakázal, aby ho pri budovaní obranných pozícií akokoľvek využili. Informoval o tom Spojencov i Vatikán, ale pre istotu nariadil odviezť do bezpečia kláštornú knižnicu, archív a množstvo ďalších vzácnych historických pamiatok.

"Americký generál Mark Wayne Clark, veliteľ 5. armády požiadal po prvých krvavých bojoch o zbombardovanie kláštora, lebo mylne predpokladal, že tam Nemci majú vybudovanú delostreleckú pozorovateľňu," vysvetlil Šumichrast.

Po vykonaní leteckého prieskumu bolo podľa neho konštatované, že sa tam nachádzajú nemeckí pozorovatelia s vysielačkami a riadia nemeckú obranu. Hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Taliansku britský generál Harold Alexander napokon schválil masívny letecký útok na Monte Cassino.

Americké letectvo 15. februára 1944 zhodilo na kláštor 450 ton bômb, čím ho zrovnalo so zemou. Nemci následne obsadili jeho ruiny a využili ho ako výhodnú obrannú pozíciu. Nasledovali viac ako mesiac trvajúce intenzívne boje na svahoch, kde si britské vojsko vybudovali výhodnú pozíciu.

Nemci však došli na to, že Briti sú dohodnutí s Američanmi na signáli zo svetlíc, ktoré namiesto nich odpálili. Pomýlení Briti svah opustili a Nemci si ľahkým spôsobom získali územia na svahoch, o ktoré prišli pred dvoma mesiacmi.

Nasledoval neúspešný útok Novozélanďanov, ktorý nemecké tanky zatlačili naspäť. Spojenecké letectvo 15. marca 1944 opäť zaútočilo na Monte Cassino, pričom zhodili 1000 ton bômb. Ich snahu zlomiť odpor obrancov Monte Cassina podporilo aj delostrelectvo.

Bitka pokračovala 12. mája útokom, ktorý uskutočnil poľský 2. zbor v počte 50.000 mužov pod velením generála Wladyslawa Andersa. Jeho súčasťou boli aj francúzske divízie. Poliaci postupovali po svahu krytí delostreleckou paľbou ku kláštoru, kde sa ukrývali poslední nemeckí parašutisti. Pod ruinami kláštora sa odohral tvrdý boj, ktorého sa zúčastnili aj Američania, Novozélanďania, Indovia a Briti.

Až 18. mája 1944 sa podarilo poľskej jednotke ako prvej vstúpiť do trosiek kláštora, ktoré nemeckí vojaci opustili. Zajali tu len niekoľko Nemcov, ktorí sa okamžite vzdali. Bitka o Monte Cassino skončila spojeneckým víťazstvom, ale za veľkých strát. Nemci na druhej strane však nedokázali udržať Gustavovu líniu a pre Spojencov sa otvorila cesta do Ríma.